Naša susedka Evička, ktorá bola veľmi chorá, mala rakovinu, manžel ju opustil, sama sa starala o dvoch synov, nepristupovala k sviatosti od detstva. Bola len na prvom svätom prijímaní a 60 rokov nič. Keď som ju navštívila, ukázala mi obrázok Nepoškvrnenej Matičky, že to jej dala jej matka, keď zomierala vo veľkých bolestiach a už ju prosila, aby si ju vzala k sebe. Ako mi to hovorila, povedala som si, tak aj ju Panna Mária privedie k viere a k sviatostiam, keď je tak vážne chorá. Tak sa aj stalo, po dlhých rozhovoroch, návštevách, službách lásky, ako upečené koláče, dobrá teplá polievka atď. Cez žalúdok k srdci. Poprosila ma, aby som jej napísala modlitby a pripravila ju po dlhých rokoch na spoveď. Dostalo sa jej tej milosti, že sa dve hodiny spovedala u vincentína, ktorý nás navštívil a prijala eucharistiu. Tak bola veľmi šťastná a ďakovala za túto veľkú milosť a pokoj v srdci. Medailky modré, ktoré prijala, nosila v ušiach, aby jej panna Mária šepkala dobré myšlienky, lebo v jej živote boli pokusy o samovraždu, otrávila sa tiež liekmi, ale dostali ju z toho. Zanedlho ju stretla ďalšia veľká životná rana, že našla vlastného syna otráveného v byte, keď ho prišla zavolať na raňajky. Po tak veľkom utrpení sa jej rakovina rozbehla a na sviatok Panny Márie zázračnej medaily zomrela v hospici. Ďakovali sme za záchranu jej duše, že si ju Panna Mária vzala k sebe.