Bolo to v nemocnici na urológii v Karlových Varoch. Babička sedela smutná v kúte na lavičke a plakala, že jej povedali akurát lekári, že ma rakovinu obličky, a že musí ísť na operáciu, aby jej tu obličku zobrali. Pochopila som, že v tejto chvíli sa jej mám venovať, že to veľmi potrebuje. Vypočula som ju a uvažovala som, ako babičku potešiť v tej ťažkej chvíli. Napadlo ma, že vo vrecku mám modrú zázračnú medailku, že jej ju mám darovať. Povedala som jej: “Nebojte sa, dám vám modré z neba s našou milovanou maminkou a ona vás bude chrániť a vám pomáhať to prežiť“.
Babička sa usmiala a povedala: To samé nebo vás poslalo, aby ste ma potešila, dodala nádej, už sa ničoho nebojím.“